Content on this page requires a newer version of Adobe Flash Player.

Get Adobe Flash player

  1/Prečo je nutné meranie radónu? Je meranie radónu povinné zo zákona?
V prvom rade je meranie nutné zo zdravotného hľadiska. Dlhodobý pobyt v priestoroch so zvýšenou koncentráciou radónu je po fajčení druhou najčastejšou príčinou vzniku rakoviny pľúc.
Zákon 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov stanovuje povinnosť stavebníka realizovať stavebné protiradónové opatrenia na základe stanovenia objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu podľa metodiky uvedenej vo Vyhláške 528/2007 MZ SR.
Zákon 355/2007 Z.z. ďalej ukladá stavebníkovi v §5 odsek 5, že účinnosť opatrení na obmedzenie žiarenia z radónu pri novopostavených stavbách s pobytovým priestorom a rekonštruovaných stavbách s pobytovými priestormi sa overuje krátkodobým meraním v trvaní najmenej sedem dní.
  2/ Ktoré štátne orgány požadujú doklad o meraní radónu a kedy?
Protokol o stanovení objemovej aktivity v pôdnom vzduchu je vyžadovaný hygienikom regionálneho úradu verejného zdravotníctva pri návrhu na územné konanie (stavebné povolenie) a Slovenskou stavebnou inšpekciou pri kolaudácii.
Protokol o meraní účinnosti protiradónových opatrení v pobytových priestoroch vzduchu je vyžadovaný hygienikom regionálneho úradu verejného zdravotníctva a Slovenskou stavebnou inšpekciou pri kolaudácii.
  3/ Kto môže vykonávať stanovenie objemovej aktivity radónu?
Stanovenie objemovej aktivity radónu môžu vykonávať len firmy (laboratóriá) , ktoré sú držiteľmi povolenia Úradu verejného zadravotníctva SR. Doporučujeme firmy s autorizáciou, ktorých kvalita je prísne kontrolovaná Štátnym metrologickým inšpektorátom SR a Slovenským metrologickým ústavom ako aj Úradom pre normalizáciu , metrológiu a skúšobníctvo SR.
Laboratórium by Vám malo na požiadanie predložiť povolenie od Úradu verejného zdravotníctva SR, prípadne doklad o autorizácii a potvrdenie o overení meracieho prístroja s ktorým bude meranie realizované.
V prípade, že bude meranie realizované firmou bez povolenia, nebude jej doklad akceptovaný regionálnym hygienikom pri návrhu na územné konanie a ani Slovenskou stavebnou inšpekciou pri kolaudácii.
  4/ Nestačí posúdenie podľa nejakej radónovej mapy?
Nestačí. Radónové mapy boli realizované v mierkach, ktoré sú pre hygienické stanovenie radónového rizika nepostačujúce. Boli realizované pre geológov v mierke 1 : 50 000 ako všeobecná informácia. Radónové riziko sa napríklad v prípade zlomovej línie mení z nízkeho na vysoké na úseku 10 m. Investorom a stavebníkom použitie radónových máp ani zákon neumožňuje. 
  5/ Načo potrebujem prieskum keď som si dal rovno protiradónovú fóliu?
Pretože až na základe nameraných hodnôt objemovej rádioaktvity sa dá spočítať akú hrúbku fólie a s akými vlastnosťami potrebujete. Navyše ak namerané hodnoty presiahnu dvojnásobok povolenej hranice, samotná fólia ako ochrana už nestačí a je potrebné realizovať doplnkové opatrenie. Ak ho nebude realizovať a dali stedrahšiu protiradónovú fóliu tam kde žiadne riziko nie je, zbytočne ste vyhodili peniaze.
  6/ Čo je radón a odkiaľ pochádza?
Radón ( 222Rn ) je inertný rádioaktívny plyn vznikajúci postupnou rádioaktívnou premenou izotopu uránu ( 238U ), ktorý sa v malých množstvách nachádza prakticky vo všetkých pôdach a horninách. Najvýznamnejším a najzávažnejším zdrojom radónu je pôdny vzduch. Úroveň radónu v pôdnom vzduchu sa líši v závislosti na geologickom podloží ( typ horniny, tektonika etc.* a často sa mení aj na veľmi malej ploche napr. susedných stavebných parcelách. Najčastejšie je prítomný v oblastiach budovaných žulovými horninami, ale to neznamená, že v sedimentoch nížin sa nemôžu vyskytovať oblasti s vysokým rizikom. Radón prispieva viac ako 50% k celkovej expozícii človeka ionizujúcim žiarením z prírodných zdrojov.
  7/ Prečo je radón nebezpečný?

Radón v pôde a horninách sa mieša so vzduchom a stúpa na povrch , kde sa rýchlo riedi v atmosfére. Koncentrácia radónu v atmosfére je preto veľmi nízka - 3 -5 Bqm-3. V prípade, že sa radón dostane do uzavretého priestoru, môže jeho koncetrácia dosiahnuť vysoké hodnoty. Pri ďaľšom rozpade radónu na tzv. dcérske produkty dochádza k ich väzbe na pracové častice, ktoré sa vo forme aerosolov volne vznášajú vo vzduchu s ktorým sú vdychované.
Dcérske produkty sa v pľúcach z jednej tretiny až jednej polovice zachytia a spôsobujú ožarovanie bazálnych buniek pľúcneho epitelu. Samotný radón je prakticky bezo zvyšku vydýchnutý. Zdravotným rizikom pri dlhodobom vdychovaní zvýšených objemových aktivít dcérskych produktov radónu je teda zvýšenie rizika vzniku rakoviny pľúc. Podľa niektorých zdrojov je vplyv radónu po fajčení druhou najzávažnejšou príčinou vzniku karcinómu pľúc. Treba si však uvedomiť, že aj v oblastiach s vysokou koncentráciou sa dá zdravo bývať ak sú realizované protiradónové opatrenia.

  8/ Ako radón preniká do obydlia?

Za hlavné zdroje radónu môžme považovať pôdny vzduch a v menšej miere aj stavebné materiály a vodu.Vzduch z pôdy preniká do domu akýmkoľvek otvorom medzi domom a položím Tlak vzduchu v dome je nižší než tlak pôdneho vzduchu , takže pôdny vzduch je často do domu nasávaný.

 

Významný vplyv na prenikanie radónu do budov má :
1. priepustnosť podložia pod objektom ( priepustné horniny, štrky, piesky, zlomy )
2. trhliny a otvory v podlahách, ktoré sú v priamom styku s podložím
3. konštrukčnými spárami
4. praskliny v malte spájajúcej tvarovky v stene suterénu
5. dutiny v dierovaných tvarovkách stien suterénu
6. inštalačné priestupy v podlahe
7. vykurovacie kanály

 

Niektoré prírodné suroviny a stavebné materiály, ktoré sa používajú v stavebníctve ( vápno, piesok, štrk, tehly, tvárnice, panely ), uvoľňujú radón . Toto množstvo je väčšinou malé.
Určovanie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných materiáloch sa stalo súčasťou výrobného procesu v stavebnom priemysle. Doklad o mernej aktivite rádia súčasťou povinného hodnotenia
akosti a zárukou pre to, aby nedochádzalo k výrobe a distribúcii zdravotne nevyhovujúcich stavebných výrobkov. Riziko zvýšených hodnôt radónu preto hrozí viac z materiálov v starších budovách.
Objem vody používanej v priemernej domácnosti je v porovnaní s objemom vzduchu v budove veľmi malý. Preto by v nej bola potrebná veľmi vysoká objemová aktivita radónu, aby významne prispela
k zvýšeniu jeho koncentrácie vo vzduchu obytného priestoru.

 

V objektoch pozemných stavieb prichádzajú do úvahy nasledujúce zdroje radónu:
1. Podložie pod objektom
, keď radón obsiahnutý v pôdnom vzduchu preniká do interiéru difúziou,
alebo je v dôsledku podtlaku v objekte voči podložiu nasávaný :
1a - trhlinami medzi stenou a podlahou,
1b - trhlinami od rozdielneho sadania v suterénnych stenách, príp. v základovej doske,
1c - netesnosťami okolo poklopov revíznych šácht,
1d - netesnosťami okolo prestupov inštalácií,
1e - netesnosťami okolo podlahových vpustí,
1f - odvodňovacím drenážnym potrubím (trativodom)
1g - difúziou konštrukciami spodnej stavby
2. Exhalácia radónu zo stavebných materiálov
3. Uvoľňovanie radónu z vody dodávanej do objektu
4. Vonkajší vzduch dodávaný ventiláciou

  9/ Ako sa meria radón?

Meranie a hodnotenie objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu vykonávajú komerčné organizácie autorizované na výkon úradného merania Úradom pre normalizáciu, meranie a skúšobníctvo SR prostredníctvom oprávneného úradného merača schválenou metodikou na základe povolenia Úradu verejného zdravotníctva SR.

Stanovenie objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a určenie radónového rizika stavebného pozemku

Firma AG&E s.r.o. vykonáva meranie objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu prenosným prístrojom na meranie objemovej aktivity radónu s okamžitým vyhodnotením výsledku LUK 3 výrobcu SMM.
Metodika merania je popísaná v Prílohe č. 6 k Vyhláške 528 Ministerstva zdravotníctva SR zo 16.augusta 2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia (klikatelne= vyhlaska v pdf formate).
Výsledkom je protokol, v ktorom je pozemok zaradený do kategórie radónového rizika ( klikatelne odsek 1) podľa nameraných hodnôt a priepustnosti podložia.
Vydaný protokol je platným podkladom pre stavebné povolenie a dokumentom akceptovaným Slovenskou stavebnou inšpekciou pri kolaudačnom konaní.

Meranie objemovej aktivity radónu v ovzduší existujúcich stavieb

Meranie vykonávame prenosným detektorom Radim 5 výrobcu SMM.
Prístroj umiestňujeme do pobytového priestoru požadovaného objektu. Prístroj sa umiestňuje v pobytovom priestore, ktorý je v styku s podložím (pivnica, suterén) a v pobytovom priestore nad úrovňou terénu ( 1 poschodie nad úrovňou terénu) pri štandardnom ventilačnom režime a to v miestnosti, kde sa pobýva väčšiu časť dňa (spálňa, detská izba).

Prístroj po zapnutí v polhodinových intervaloch vzorkuje ovzdušie v miestnosti a zaznamenáva výsledok do internej pamäte.

Radón difunduje do detekčnej komory prístroja, prekrytej vrstvou látky. Táto látka zachytáva dcérske produkty radónu, vytvorené vo vzduchu. Aktivita radónu je stanovená meraním alfa-aktivity dcérskych produktov radónu RaA a RaC´, zozbieraných na povrch polovodičového detektoru elektrickým poľom vysokej intenzity.

Koncepcia prístroja umožňuje záznam preniesť pomocou softéru Radim do počítača, ktorý vyhodnotí ako objemovú aktivitu s neistotami tak časový priebeh OAR. Nameraná hodnota sa porovnáva so smernou hodnotou na vykonanie opatrení.

Po realizácii merania objemovej aktivity radónu v ovzduší sa vystavuje Protokol zo stanovenia priemernej objemovej aktivity radónu v ovzduší stavieb.

10/ Ako sa brániť pred radónom?

A. Pred započatím výstavby

Prvým krokom je realizácia radónového prieskumu pod projektovaným objektom a stanovenie radónového rizika stavebnej parcely. Kategória radónového rizika slúži potom projektantovi ako podklad pre projektovanie protiradónových opatrení.
Preventívne protiradónové stavebné opatrenia podľa stupňa radónového rizika :
1. pri nízkom radónovom riziku stačí bežná hydroizolácia (všetkých kontaktných konštrukcií).
2. pri strednom radónovom riziku je potrebná protiradónová izolácia (špeciálny typ hydroizolácie) s obmedzenou difúziou a konvekciou vzduchu, alebo odvetrané kontaktné podlažie (prípad podpivničených domov s odvetranou pivnicou).
3. pri vysokom radónovom riziku možno použiť protiradónovú izoláciu (jej voľba závisí od plynovej priepustnosti zeminy), drenážny systém, ventilačnú vrstvu (odvetranie podložia stavby) alebo výstavbu izolačného podlažia.

 

B. V existujúcich budovách

Najjednoduchší spôsob zníženia koncentrácie radónu v budovách je zabrániť prieniku radónu do objektu. Aby boli technické opatrenia účinné a ekonomicky nenáročné je nutné, aby im predchádzalo meranie radónu a lokalizácia jeho vstupných ciest do objektu.
Prieniku radónu do budovy možno zabrániť :
- izolovaním podlahy najnižšieho podlažia
- lokálnym utesnením miest vstupu radónu z pôdy do budovy
- podtlakovým odvetraním podložia
- zvýšením atmosferického tlaku v suterénnych priestoroch
- rekonštrukciou podlahy v suteréne
Ak je zdrojom radónu stavebný materiál je možné vykonať :
- prekrytie stien špeciálnymi nátermi alebo tapetami
- zaviesť účinné vetranie
- odstrániť niektoré materiály ( napr. omietky )
V prípade vody s vyšším obsahom radónu je možné vykonať pomerne lacné odstánenie :
- pomocou prevzdušňovacích aerátorov
- účinným vetraním miestnosti, kde sa spotrebováva väčšie množstvo vody

 

 

AG&E s.r.o.

 

Areál SAV
Dúbravská cesta 9
841 04 Bratislava

 

Mob: 0903 404 660
        0903 202 169
E-mail: ag-e@ag-e.sk